Povrch Afriky

    Väčšinu afrického povrchu tvoria NÁHORNÉ PLOŠINY. Najvýznamnejšou a najzaujímavejšou črtou Afriky je to, že na východe sa od nej pomaly odtrháva časť pevniny. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa od nej odčlení veľký kus súše a vytvorí najväčší ostrov na našej Zemi. Zlom, pozdĺž ktorého sa Afrika oddeľuje, sa nazýva Východoafrická priekopová prepadlina. Tiahne sa od Červeného mora takmer rovnobežne s východným pobrežím Afriky. Pozdĺž zlomu sa nachádzajú veľké a hlboké jazerá (Tanganika, Malawi). Zlom lemujú sopky. V tejto oblasti je aj najvyššie pohorie Afriky – Kilimandžáro. Jeho najvyšší vrch Uhuru (Kibo) má 5 895m. Je sopečného pôvodu a jeho vrchol pokrýva ľadovec, ktorého bielobu vidieť už z diaľky. K ďalším vysokým pohoriam patria: Etiópska vysočina, Keňa, Ruwenzori.

Blízko pobrežia Adenského zálivu sa v hlbokej preliačine nachádza najnižší bod Afriky: Asalská preliačina. Ďalšou pozoruhodnosťou Afriky je jej pomalé približovanie sa k Európe. Preto vzniklo na severozápade pohorie Atlas. Na juhu sa tiahne pohorie: Dračie vrchy.

Zvyšky starých pohorí sú v strednej časti Sahary: Ahaggar, Tibesti a Dárfúr. Hornaté sú aj Kanárske ostrovy a Madagaskar. Nad Guinejským zálivom sú ešte dve rozsiahlejšie vysočiny: Guinejská a Adamauská.

Povrch spestrujú aj rozľahlé panvy: Konžská ležiaca na rovníku, Čadská – okolo Čadského jazera na juhu Sahary a Kalahari ležiaca v strede rovnomennej púšte.

Pri celkovom pohľade na Afriku sú na nej výrazné púštne oblasti. Púšť Sahara je najväčšou púšťou sveta. Meria skoro 9 mil km štvorcových. Pretína ju obratník Raka. Na jej okrajoch sa vytvorili ďalšie púšte: Líbyjská, Piesočná, Arabská, Núbijská. Aj na južnej pologuli má Afrika významné púšte, ktoré pretína obratník Kozorožca. Uprostred púšť Kalahari a na pobreží Atlantického oceánu Namib, nazývaná aj diamantová púšť.