Kolónie Afriky

Súčasne s objavovaním Afriky sa snažili jednotlivé krajiny aj ovládnuť jej územie. Vznikli tak kolónie. 

V častiach južne od Sahary zostávali tieto kolónie dlho iba na pobreží. Až v druhej polovici 19. storočia, keď boli preskúmané aspoň niektoré časti afrického vnútrozemia, sa rozhodli vládcovia európskych krajín ovládnuť celú Afriku. Aby sa vyhli vzájomným sporom, dohodli sa a vnútrozemie Afriky si rozdelili podľa máp. Tam, kde boli veľké rieky, viedli nové hranice po nich, ale väčšinou ich jednoducho narysovali podľa pravítka. Rozdelili tak mnohé tradičné kmene a územia.

  Iba starodávna ríša Habeš, premenovaná na Etiópiu sa ubránila.

Na západe Afriky zase oslobodení čierni otroci z Ameriky založili nový štát - Libériu.

Až v druhej polovici 20. storočia získali postupne africké kolónie nezávislosť, často až po silných vojnách. Najviac afrických štátov - až 17 -vzniklo v roku 1960, preto bol tento rok nazvaný Rok Afriky.

 Nové štáty boli však sužované mnohými vojnami a nepokojmi medzi znepriatelenými národmi alebo útlakom bezohľadných diktátorov. Tieto vojny si vyžiadali až niekoľko miliónov obetí.

 

Najviac kolónii mali Francúzi. Patrila im takmer celá západná Afrika. Zo štátov napríklad:Alžírsko, Maroko, Tunisko, Mali Niger Čad, Senegal, Pobrežia Slonoviny, Kongo ajMadagaskar.

Britské kolónie, patriace Angličanom ležali na východe a juhu Afriky. Patrili im napríklad:Egypt, Sudán, Keňa, Zambia, Zimbabwe, Ghana, Nigéria, Juhoafrická republika a určité obdobie Namíbia a Tanzánia.

Portugalsé kolónie boli Angola a Mozambik. Belgickou kolóniou bola najväčšia krajina na rovníku, dnešná Konžská demokratická republika.

 Ďalšie kolónie mali Španieli, Taliani a Nemci.