Maďarsko

Maďarsko je vnútrozemský štát, ale poloha na Dunaji túto nevýhodu zmierňuje. Rozlohou a počtom obyvateľov patrí k menším európskym štátom.

Povrch tvoria prevažne nížiny. Najrozsiahlejšie je: Veľká dunajská kotlina, ktorá zaberá územie na východ od Dunaja a zasahuje aj do Rumunska a Srbska. Preteká cez ňu rieka Tisa. Územie na západ od Dunaja vypĺňajú pahorkatiny a nižšie pohoria. Pásmo pohorí sa ťahá severne od jazera Balaton smerom ne severovýchod pozdĺž hraníc so Slovenskom.

Podnebie Maďarska je viac vnútrozemské v porovnaní s ostatnými štátmi strednej Európy. Množstvo zrážok ubúda od juhozápadu na severovýchod. Tam sa šíri suchá step, ktorá sa v Maďarsku volá pusta (puszta). V suchých oblastiach je mnoho zavlažovacích kanálov, najviac v povodí Tisy.

Maďarsko má veľké bohatstvo teplých minerálnych prameňov, na ktorých sú založené liečivé kúpele. 

Nížiny pokrývajú prevažne úrodné pôdy, z ktorých značnú rozlohu majú černozeme.

Maďarsko vyniká rozlohou ornej pôdy, ktorá tvorí približne tri pätiny celého územia. Lesov je málo. Na ornej pôde sa pestuje najmä pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica. Významné je pestovanie teplomilnej zeleniny, ovocia a viniča. Zo živočíšnej výroby je najrozšírenejší chov ošípaných, dobytka a hydiny.

Najdôležitejšie narastné bohatstvo sú ložiská bauxitu. Vyrába sa z neho hliník a časť suroviny sa vyváža do iných štátov (aj na Slovensko). Menšie zásoby hnedého uhlia využívajú tepelné elektrárne. Podiel na výrobe elektriny má aj jadrová elektráreň Paks (pakš) pri Dunaji.

V priemysle je na poprednom mieste chemický priemysel. Spracúva ropu a zemný plyn, vyrába umelé vlákna, liečivá, priemyselné hnojivá. Strojárstvo vyrába obrábacie stroje, dopravné prostriedky (autobusy, železničné vagóny), poľnohospodárske stroje, elektrotechnický tovar. Najvýznamnejšie stredisko je Budapešť. Staršie odvetvie je hutníctvo železa (Miškolc a okolie). Významné postavenie má potravinárstvo.

Počet obyvateľov Maďarska v ostatných rokoch klesá. Pre rozmiestnenie obyvateľov je príznačné, že asi pätina obyvateľov žije v hlavnom meste Budapešti (2 mil.), najväčšom politickom, kultúrnoma priemyselnom stredisku. Zastúpené sú tam takmer všetky priemyselné odvetvia. Je významným dopravným uzlom. Mesto je známe veľkým počtom teplých minerálnych prameňov, preto je aj najväčším kúpeľným mestom v krajine.

Budapešť a Balaton sú dve najvýznamnejšie oblasti cestovného ruchu. Navštevuje ich najviac zahraničných turistov. Ostatné veľkomestá sú počtom obyvateľov oveľa menšie ako hlavné mesto. Debrecín (Debrecen, vyše 200 tis) ležiaci blízko hranice na východe sa stal druhým najväčším mestom. Donedávna malo toto postavenie priemyselné stredisko Miškovec (Miškolc, asi 180 tis.) na severovýchode štátu. Segedín (Szeged), Pécs (péč),a Gyór (ďér) sú rozmiestnené blízko hraníc na juhu a severe územia.

Maďarská republika je priemyselno - poľnohospodársky štát, ktorý sa už dlhší čas usiluje o premenu hospodárstva. Výrobkami potravinárskeho, storárskeho a chemického priemyslu sa úspešne presadzuje aj vo vyspelých štátoch. Najviac obchoduje s Nemeckom a Rakúskom.

Balaton je najväčšie jazero v strednej Európe, dlhé 77 km, široké 1,5 - 15 km, 3 m hlboké. V ostatných rokoch jazero značne vysychá.

Budova Maďarského parlamentu nad Dunajom. Bola postavená podľa anglického vzoru. Dominanta Budapešti.

Maďarská pusta.

Automapa Maďarska. Diaľnice.